Kultúrne pamiatky nás zo všetkých strán doslova obklopujú kdekoľvek, kam prídeme, ale, má vôbec nejaký význam starostlivosť o ne, akú jej prikladajú pracovníci pamiatkových úradov? Alebo je to úplná strata času a peňazí, ktoré by sme mohli investovať do niečoho podstatnejšieho? Práve takýmto a podobným otázkam sa budeme venovať v našom článku.
Každá civilizácia nejako začínala. Už od samého začiatku sa človek snažil o postavenie niečoho trvalého. Snažil sa budovať niečo, čo bude slúžiť jemu aj jeho potomkom. Snažil sa o zachovanie, o nejakú pamiatku, ktorá by vytrvala, aj keď by on sám už zomrel. Niečo, čo by rozpovedalo jeho príbeh.
Všetky pamiatky a budovy, ktoré vidíme pri obyčajnom prechode mestom, sú odkazmi minulosti. Niekto mal nápad, ďalší ho zrealizoval, ďalší ho využívali. Čo nám prebehne hlavou pri pohľade na Akropolu v Aténach, alebo na Veľký čínsky múr, Pyramídy v Gíze, Námestie sv. Petra v Ríme a Katedrálu Santa Maria del Fiore vo Florencii? Úžas a bázeň. Pamiatky, ktoré stoja celé storočia, na ktoré sa ľudstvo celé storočia s úžasom nevie vynadívať. Vyššie spomenuté stavby sú len maličkým zlomkom toho, čo človek v minulosti dokázal postaviť. Dokázal si vtedy predstaviť, s akým úžasom aj o stovky rokov budú na tieto diela ľudia pozerať?
Keď cestujeme do inej krajiny, či už na dlhšiu dovolenku, alebo len na krátky výlet, prečo tam ideme? Aby sme sa len mohli vykúpať v mori? Minúť peniaze na jedlo? Alebo je v tom čosi viac. Všetky veľké mestá nielen Európy, ale všetkých kontinentov sú navštevované práve kvôli ich architektúre a jedinečnosti. Každá krajina, každý kraj rozpráva svoj príbeh a svoju kultúru a kreativitu práve cez svoje stavby, ktoré počas tohto vývoja vybudovali. Pozrime sa napríklad na Rím, ktorý je ročne navštevovaný miliónmi ľudí. Kostoly, katedrály, múzeá, mosty, fontány a sochy na každom kroku. Mesto spievajúce históriou.
Ako by celý svet vyzeral, ak by si ľudia v minulosti povedali, že nepostavia nič trvalé? Jednoducho by sme sa nemali na čo pozerať. Estetická stránka každého človeka by nemala možnosť byť naplno uspokojená. Nemali by sme nič. Každá krajina a kultúra nám rozpráva nejaký príbeh, svoju históriu a vývoj. Každá z nich si niečím prešla, dobrými aj ťažšími časmi. My si dnes myslíme, že sa máme zle. Čo by nám na to povedali naši predkovia? Žiadne autá, lietadlá, mobily, sociálne média, ani poriadne záchody a pitná voda na každom rohu. Ale skrz všetko, čím si prechádzali, vedeli tvoriť a hľadať krásu. Tvorili niečo, čo vám pri prvom pohľade vybije dych a ostanete stáť s otvorenými ústami. Nemali stroje, ktoré by im to postavili, ani žeriave, ktoré by za nich urobili ťažkú prácu. Všetko vybudoval človek jeho vlastnými rukami. Áno je pravdou, že mnoho ľudí prišlo o pri tvorbe týchto monumentov a na to netreba zabúdať.
Kultúrne pamiatky nám rozprávajú o našej histórii, o jej dobrých aj zlých stránkach. Je to naše dedičstvo, ktoré nám naši predkovia zanechali a ktoré opatrovali, ako boli schopní. Teraz je našou úlohou postarať sa o tento odkaz. Je našou úlohou starať sa o úžasné a dych berúce dedičstvo, ktoré nám minulosť zanechala, aby sme tento odkaz mohli poslať ďalej.
Autor: Zuzana Mizeráková
Foto: Petar Milošević, iStock, Zuzana Mizeráková, Ricardo Liberato, Adam L. Clevenger, Jakub Halun