Autor: Zuzana Pavlínová
Krajské, okresné, ale najmä historické mesto Nitra sa rozprestiera na západnom Slovensku.
S počtom obyvateľov niečo cez 78 tisíc sa radí medzi najväčšie. Dnes už však máloktorí
z týchto obyvateľov, najmä mladších ročníkov, vie, že podľa povestí vznikla na siedmich
pahorkoch a to Zobor, Kalvária, hradný kopec, Borina, Vŕšok, Martinský vrch a Dražovský
kopec. Každý si vie dohľadať ich nadmorskú výšku, prípadne polohu. Vedeli ste však, aké
zaujímavosti či legendy sa s nimi spájajú?
Zobor
Vrch Zobor sa týči nad mestom a počas priaznivých podmienok počasia ho vidieť
z niekoľkých desiatok kilometrov. Poznávacím znamením nie je ani tak samotný vrch ako
vysielač, ktorý ho zdobí.
Od sedemdesiatych rokov minulého storočia na jeho vrchol premávala sedačková lanovka. To
však trvalo len do roku 1993 a odvtedy si to ľudia musia vyjsť pekne po vlastných. Hore sa
vedia dostať po modrej, červenej alebo zelenej značke, respektíve po ich kombináciách. Cestu
spríjemňuje náučný chodník, vďaka ktorému zistíte napríklad to, kadiaľ viedli hradby či
podľa ktorého mnícha sa nazýva prameň a jaskyňa, ktoré sa tu nachádzajú.
Názov Zobor nemajú radi hlavne žiaci, pretože je obľúbeným chytákom učiteliek slovenčiny:
„Ako skloňujeme Zobor? Som na Zobori alebo na Zobore?“
Kde má teda názov tohto vrchu korene? Úplne najjednoduchšie vysvetlenie je, že dostal
pomenovanie podľa zubrov, čo sú zvieratá, ktoré sa kedysi bežne vyskytovali v týchto
končinách. Dnes ich nájdeme v Topoľčiankach. Druhá legenda hovorí, že názov pochádza zo slova „zbor“, podľa združenia mníchov z kláštora sv. Hipolita. Najzaujímavejší príbeh je
o vodcovi Slovanov, tzv. Zuburovi. Bol to múdry a silný panovník, no napriek tomu ho zajali
arpádovské vojská. Na tomto vrchu sa ho rozhodli popraviť obesením. Legenda hovorí, že
v momente, keď poslednýkrát vydýchol, celé nebo sa zatiahlo načierno a hromy divo bili.
Jeho poddaní sa rozhodli vrch pomenovať na jeho počesť Zobor.
Kalvária
Kalvária je obľúbeným pútnickým miestom nielen Nitranov, ale aj návštevníkov mesta. Je
rýchlo dostupná z diaľnice a vyjsť úplne na vrchol sa dá aj v topánkach na podpätkoch.
Výstup na Kalváriu lemuje dvanásť neorománskych kaplniek krížovej cesty, ktoré sú
postavené na spôsob talianskych loriet. Na začiatku cesty sa nachádza Kostol Nanebovzatia
Panny Márie a hore je Kaplnka Božieho hrobu.
Tento vrch však v sebe ukrýva viac ako len svätyne. Pre geológov je významným súborom
poznatkov o období mezozoika, čiže druhohôr. V neprístupných útrobách kopca sa ukrývajú
rôzne jaskyne, ktoré sú predmetom skúmania. Taktiež je toto miesto cieľom botanikov,
pretože sa tu môžu nájsť významné zloženie flóry, napríklad taký hlaváčik jarný.
Zaujímavosťou je, že všetky neorománske kaplnky sú otočené smerom na východ. Nie sú to
však jediné sakrálne stavby, ktoré sú astronomicky takto orientované. Dôvodov pre východnú
orientáciu je niekoľko. Prvý pochádza zo židovských tradícií, ktoré úzko súvisia s raným
kresťanstvom. Ľudia vtedy smerovali svoje modlitby smerom k Svätej zemi. Ďalším
zaujímavým vysvetlením je to, že niektorí svätci považovali Orient za pôvodný domov
človeka, t.j. pozemský raj.
Hradný kopec
Hrad spolu s uličkami pod ním určite patria medzi najpopulárnejšie atrakcie Nitry. Dominanta
sa nachádza v srdci mesta a najkrajšia cesta k nemu začína na Župnom námestí. Cestou
k hradu je možnosť vidieť napríklad Pribinovo námestie alebo sochu Corgoňa. Tomuto
silákovi zo 16. storočia, ktorý bol kováčom, treba pošúchať palec. Človeku sa splní všetko, čo
si v tej chvíli praje.
Nitriansky hrad je miestom, kde kráľ Svätopluk venoval tri prúty svojim synom, aby ich
poučil do života o sile spolupatričnosti. Oni si to ponaučenie síce k srdcu nevzali a ríša sa
rozpadla, príbeh hradu sa však písal ďalej. Bol niekoľkokrát vypálený a znovu
zrekonštruovaný. Aktuálne je verejnosti neprístupný, nakoľko je tradičným sídlom biskupov.
Známa je legenda o slúžke Žofke z hradu. Táto dievčina bola krásna, ba priam najkrajšia
široko – ďaleko a ešte krajší bol jej spev. Avšak bola veľmi vyberavá, nápadníkov odmietala
jedna radosť. Svoj voľný čas trávila spievaním pri hradnej studni. Jedného dňa ju navštívil
švárny mládenec, ktorý jej sľúbil bohatstvo a veľkolepú svadbu. Bol to však vodník a jediné,
čo Žofku čakalo na jej dne, bola krutá smrť.
Borina
Borina alebo inak nazývaný Šibeničný vrch sa rozprestiera pod najľudnatejším sídliskom
Klokočina. Pomenovanie dostal kvôli tomu, že na tomto mieste bola kedysi šibenica
a popravisko zločincov. Názov Borina zase dostal kvôli boroviciam, ktoré sú tu
všadeprítomné, nie sú však pôvodné, ale umelo vysadené.
Opradený je nielen historickým legendami, ale aj takzvanými urban legends. Najrozšírenejšia
z nich nadväzuje na pomenovanie Šibeničný vrch. Od malička sú deti varované, aby na toto
miesto nechodili, pretože by mohli natrafiť na obeseného človeka. Legenda totiž vraví, že na
tomto mieste neznámy vrah zabíja svoje obete práve obesením. Môže ubehnúť akákoľvek
doba, pravdepodobne žiadny človek, ktorý počúval tieto príbehy, sa pri prechádzke týmto
miestom necíti príjemne a podvedome skúma okolité stromy.
Vŕšok
Vyvýšenina Vŕšok, nazývaná tiež „Na Andrášku“, sa nachádza na mieste stredovekého
františkánskeho kláštorného komplexu a cintorína. Kedysi sa nazývalo aj Mierovým
námestím. V novoveku bol Vŕšok dôležitým strategickým miestom, pretože sa tu nachádzala
mestská studňa.
Dnes sa významné trhy konajú na Svätoplukovom námestí. V minulosti bolo však známym
trhoviskom práve toto miesto. Ľudia mali na plachtách porozkladané svoje výrobky a aj keď
predaj na kopci nebol vždy jednoduchý, táto tradícia sa zachovala po mnoho desaťročí. V 18.storočí tu dal miestny šľachtic vystavať kaplnku sv. Michala na pamiatku ukončenia moru.
Zaujímavosťou je, že práve táto kaplnka sa stala najvyhľadávanejším sobášnym miestom
počas 2. svetovej vojny.
Martinský vrch
Martinský vrch bol osídlený viacerými kultúrami už v praveku. Dnes sú tu viditeľné
pozostatky starého slovanského hradiska s rozlohou 20 hektárov. Koncom 8. a 9. storočia sa
tu rozprestieralo mohutné hradisko s hustým osídlením. V druhej polovici 19. storočia bol
majetkom biskupstva, využívaným hlavne na poľnohospodárske účely. Od 80. rokov
19.storočia tu sídlila vojenská posádka.
Pozoruhodným faktom je, že veľká časť obyvateľov Nitry nemá ani tušenia, kde sa Martinský
vrch nachádza. To je však škoda, pretože história tohto miesta je veľmi zaujímavá. Sídlil tu
napríklad jeden z piatich sústreďovacích táborov Uhorska. Dostal názov Šiator tábor. Aj keď
sa nestáva často, že má verejnosť možnosť prehliadnuť si areál, dá sa tu vidieť vojenská
nemocnica z 19. storočia, väznica či veliteľská budova s neogotickými ornamentami.
Ubytovaný tu bol dokonca aj cisár František Jozef I.
Dražovský kopec
Najviac fotogenická a instagramovo najpopulárnejšia. Aj tak sa dá označiť časť Nitry,
Dražovce. Teda konkrétne kostolík, ktorý sa týči na kopci. Záber mnohých filmov, seriálov
videoklipov či svadobných fotografii. História však siaha aj do časov, keď ešte objektívy
fotografov o tomto mieste netušili.
Románsky kostolík sv. Michala Archanjela dal postaviť kráľ Štefan. Podľa legendy sa sem
však miestni nechodili iba modliť. Zistili totiž, že sa tu nachádza vzácny kameň, ktorý chceli
vydolovať. Bohužiaľ, vždy keď zaťali krompáčmi do skál, začala z nich vytekať krv.
Vysvetlili si to ako znak toho, že oblasť je pod Božou ochranou a žiadny človek ani jeho
chamtivé úmysly nemajú právo ho zničiť. Vďaka tejto legende sa z kostolíka stalo významné
pútnické miesto. Tradovalo sa dokonca, že sa tu zvykne objavovať Panna Mária s Ježiškom
na ramene.