Žijeme v informačnej dobe, kedy predpokladáme a očakávame, že je jednoduché sprístupňovať všetky potrebné informácie a dokumenty pre občanov. Je to však realita? Spĺňajú webové sídla obcí súčasné štandardy? Dokážu uspokojiť požiadavky všetkých obyvateľov?
Webové stránky obcí a miest slúžia (alebo by aspoň mali slúžiť) na efektívnu komunikáciu informácii smerom k občanom. V optimálnom prípade sú určené aj na obojsmernú komunikáciu občan – mesto. Štandardy použité na webových sídlach obcí upravuje aj zákon z roku 2014, ten však nezohľadňuje všetky aktuálne štandardy, ktoré sa začínajú stávať nutnosťou aby boli webové stránky bezpečné a prístupné pre čo najširšie spektrum populácie.
V Slovenskej republike štandardy webových stránok upravuje Výnos č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Opisuje jednotlivé aplikačné vrstvy, špecifikuje prístupnosť webov a podobne, je však v tomto smere pomerne voľný. Pokiaľ web obce, respektíve jeho časti nie sú prístupné podľa oficiálnych pravidiel stačí uviesť, ktoré časti prístupné nie sú a zdôvodniť to. V praxi sa však s týmto postupom môžeme stretávať zväčša u väčších obcí a miest, kde je na dodržiavanie štandardov braný ohľad vo väčšej miere. Ako to je však s webovými stránkami menších obcí?
Napríklad chýbajúce zabezpečenie stránok SSL certifikátom (protokol HTTPS) je nepísaním štandardom webových sídiel malých obcí. Bohužiaľ spomínaný zákon prikazuje nutnosť prístupnosti len pomocou protokolu HTTP, dnes považovaného za bezpečnostné riziko. Ďalším z bežných problémov sú chýbajúce štruktúry v kóde, znemožňujúcim čítať webové stránky aj osobám, ktoré majú napríklad zrakové postihnutie. Používanie starých štandardov XHTML, chýbajúca responzívna verzia, oskenované dokumenty v PDF bez použitia rozoznania textu OCR technológiou, chyby v kontrastoch, a mnohé ďalšie nedostatky sú len zlomkom problémov týchto web stránok, ktoré by mali byť relevantným zdrojom potrebných informácií a tým pádom čo najviac prístupné.
Verejnosť často nepristupuje na stránky obcí, možno aj z týchto dôvodov. Informácie na stránkach treba často vyslovene „dolovať“, napríklad preklikávaním množstvá nezoradených PDF dokumentov. V mnohých prípadoch by sa webové sídla obcí mohli považovať za manuál na to, ako nerobiť užívateľský prístupný dizajn.
Žijeme v informačnej dobe, kedy je podľa nášho názoru veľmi jednoduché sprístupňovať všetky potrebné informácie a dokumenty pre občanov. Dostupné by mali byť pre každého používateľa internetu bez ohľadu na jeho zdravotné postihnutie, demografickú skupinu alebo zariadenie z ktorého na web pristupuje. V realite sa, ako už bolo spomínané, stretávame s opakom vo viac prípadoch ako je prípustné. Preto jedným z možných riešení tejto situácie by mohlo byť vytvorenie vládnej autority, v rámci ktorej by sa experti na webové sídla sústredili na vytvorenie jednotného, moderného a prispôsobiteľného systému. Jednou zo základných vlastností tohto systému by v tom prípade mala byť neustála aktualizácia podľa aktuálnych štandardov. Do budúcnosti nám však ostáva len viera v realizáciu podobných riešení. Kým sa však tak stane nespokojný občania musia dolovať informácie z neuspokojivých zastaraných obecných stránok a tlačiť na samosprávy aby spravili správny krok v ústrety svojim obyvateľom.