V čase rýchleho toku informácií a neustáleho technologického pokroku nás každý deň čaká nemalý počet rozhodnutí, ktorých výsledky formujú nielen nás, ale aj svet okolo nás, vrátane našich najbližších. Je teda našou povinnosťou cibriť si prirodzený informačný filter, ktorým disponuje každý človek, bez ohľadu na pôvod, etnicitu, finančnú situáciu či politické preferencie – kritické myslenie.
Už štyri storočia pred naším letopočtom sa grécky filozof a mysliteľ Sokrates zamýšľal nad tým, čo ovplyvňuje naše správanie a rozhodovanie pri rôznych spoločenských otázkach a dilemách. Skúmal rôzne tvrdenia, analyzoval protirečenia a vytrvalo hľadal vysvetlenia a dôkazy, ako a prečo sa ľudia nechávajú ovplyvňovať rôznymi záujmovými stranami alebo ideologickými skupinami.
Aj keď má táto téma korene v hlbokej histórii, v súčasnej dobe nepretržitého toku informácií a čoraz viac polarizovanej spoločnosti je kritické myslenie považované za jeden z najcennejších atribútov, ktorý môže človek – konzument informačného obsahu nových médií – uplatňovať.
Všetci to poznáme: každodenné „malé“ rozhodovanie o tom, aký najnovší módny kúsok oblečenia, výživového doplnku alebo technologického výdobytku si kúpime na základe televíznej propagácie, rozhlasového príspevku či reklamy riadenej algoritmami, prispôsobenými pre náš konkrétny vkus.
Silná amplifikácia tohto javu však nastáva najmä v politike. Politické strany zvádzajú urputný boj o voliča a často sa neštítia použiť rôzne populistické praktiky a nástroje na ovládanie más. Vtedy nedochádza len k osobnému vyjadreniu preferencií elektorátu k danému politikovi, ale aj rozhodovaniu o budúcnosti spoločnosti. Každý telefón, tablet, počítač či rádiový vysielač v našich rukách tak môže fungovať ako predĺžená ruka záujmových skupín a lobistov, ktorých záujmy sa ani zďaleka nemusia vždy stretávať so záujmami verejnosti.
Tu nastupuje kritické myslenie jednotlivca ako efektívny nástroj na „vypálenie rybníka“ ľudom, ktorých pohnútky nie sú transparentné alebo v súlade s verejným záujmom.
Ako si kultivovať kritické myslenie
Každý širší spoločenský problém má viacero rovín a málokedy je k dispozícii jednoduché riešenie, neznamená to však, že treba automaticky a bezvýhradne preberať názory obľúbených politikov, či veriť všetkému čo bolo k téme povedané. Všetci vieme urobiť asopň jednoduché kroky, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska viesť k zásadným zmenám. Skúste každému tvrdeniu jemne oponovať a hĺbkovo rozoberať jeho podstatu, aj keď je to tvrdenie, ku ktorému prirodzene inklinujete. Veľkú časť rozhodovania za nás robia naše emócie a intuícia, čo – samy o sebe – nie sú zlé vlastnosti. Emočná inteligencia je dnes veľmi žiadaná komodita, no keď sa snažíme preosiať semená od pliev a zistiť, ktoré tvrdenie z médií je najracionálnejšie, tak emócie musia ísť stranou, aby uvoľnili priestor zdravému a vyváženému skepticizmu. Len takýmto spôsobom vieme zveľaďovať naše kritické myslenie a zlepšovať tak kvalitu života nás a nášho okolia.
Video
Autor: Martin Rafaj
Foto: Martin Rafaj
Video: youtube.com/TED-Ed