Potešenie z čaju je viac než len nápoj, je to rituál, umenie a cesta objavovania. Pripravte sa na fascinujúcu cestu do sveta čajovej kultúry plnú chutí, vôní a tradícií od zberu čajových lístkov až po kvalitnú prípravu, odhalíme vám tajomstvá rôznych druhov čaju, ich spôsobov spracovania a jedinečného spôsobu ako si ich vychutnať.
Čo sa týka samotného zberu, čajové výhonky sa zbierajú ručne od skorého rána. Zbierajú sa mladé výhonky s maximálne 5 lístkami, čím sú mladšie, tým kvalitnejší je čaj. Existuje však mnoho druhov čaju, ktoré sa líšia spôsobom spracovania. Medzi najznámejšie patria najmä čaje: zelené, čierne, biele alebo polo fermentované typu Oolong.
Zelený čaj
Vyznačuje rýchlym zahrievaním listov po zbere, aby sa zabránilo oxidácii, pričom sa používajú metódy ako opraženie, naparovanie alebo pečenie. Potom sa listy zavinú a sušia. Najkvalitnejšie čaje tohto typu pochádzajú z hlavne z Číny, Japonska a Taiwanu.
Čierny čaj
Naopak tento čaj, vyžaduje zvädnutie listov, aby sa narušili a umožnila oxidácia, ktorá je kľúčová pre jeho charakteristickú chuť a arómu. Po oxidácii sa listy prudko zahrejú a dosušia, pričom najvyššia kvalita sa dosahuje v Číne, Indii, Nepále, Keni a na Srí Lanke.
Biely čaj
Ide o vzácny druh, je vyrobený z jemne oxidovaných, prvotných výhonkov, čo mu dodáva bledú farbu a sladkú chuť, pričom jeho produkcia je sústredená hlavne v Číne.
Oolong
Polo fermentovaný čaj, zaujíma medzistupeň medzi zeleným a čiernym čajom, s čiastočnou oxidáciou a rozmanitým spracovaním, ktoré zahŕňa zvädnutie, pretrepávanie a narušenie povrchu listov. Oolong sa pestuje hlavne v Číne a na Taiwane, s experimentálnymi pokusmi aj v Darjeelingu.
Okrem týchto hlavných druhov existujú aj čaje ochutené, údené, dlho ležané, ako je Pu-erh, a tiež vzácne žlté čaje, čím sa rozširuje paleta chutí a vôní v tomto fascinujúcom nápoji.
Čínsky čajový ritual (Kung-fu, Gong-fu)
Ako v Japonsku, aj v Číne existuje umenie čaju. V provincii Fu-ťien sa zachoval zvláštny spôsob prípravy čaju, najmä oolongov, ktorý sa nazýva kung-fu-čcha (nedivte sa, kung-fu nie je iba bojové umenie, znamená to umenie, umelecké v obecných slovách) a pochádza zo 16. storočia z obdobia dynastie Ming.
Na prípravu sa používa veľmi malá čajová súprava s malou kanvičkou z neglazovanej keramiky a komicky malými kalíšky. Kanvička sa najprv vypláchne horúcou vodou a naplní sa zhruba siedmimi až ôsmimi gramami čaju. Tie sa sparia horúcou vodou, ktorá sa ihneď vyleje (ido o tzv. nulový nálev). V ďalšom náleve sa už lístky nechajú vylúhovať približne 10 sekúnd až pol minúty, všetko vždy záleží na druhu a množstve čaju. Čaj sa nalieva do šálok a pritom sa kanvičkou pravidelne pohybuje dokola, aby mali všetci rovnako silný nálev. Potom sa lístky znovu zalejú, ale nechajú sa lúhovať zhruba o 10 sekúnd dlhšie.
Tento postup sa opakuje niekoľkokrát za sebou, pričom lúhovanie každého ďalšieho nálevu je vždy o niečo dlhšie ako predchádzajúceho. Čaj sa pije horúci, bez cukru a iných prísad, ktoré by podľa starých čajových majstrov znehodnotili jeho prirodzenú chuť a vôňu. Kvalitný čaj sa dá preliať aj štyrikrát, výnimočné druhy aj viackrát. Prvý nálev je svetlejší a slabší, ale má silnú vôňu a chuť. Avšak druhý nálev sa považuje za najlepší, hoci to neplatí pre všetky druhy čaju. Viac informácii ohľadom čajovej kultúry približujú manželia Ondejčíkovci v podcaste ,,Večer pod Lampou.”
Autor: Samuel Schaller
Foto: Samuel Schaller
Video: youtube.com/c/ArchívLampa